Umela inteligencia už dávno nevytvára len texty či obrázky. Čoraz častejšie preniká aj do oblasti, ktorá bola donedávna výhradne doménou laboratórií — do biológie. Doktorand Samuel King zo Stanfordovej univerzity v roku 2025 predstavil predbežnú odpoveď na otázku, či dokáže AI navrhnúť nové formy života. Využil generatívny model umelej inteligencie na to, aby mu navrhol genetické plány pre mikroskopické vírusy.
Od návrhu k syntéze
Výsledkom jeho práce sú genetické vzory, ktoré by mohli slúžiť ako základ pre vytvorenie vírusov v laboratórnych podmienkach. Hoci ešte nejde o plnohodnotný príklad života vytvoreného umelou inteligenciou, podľa odborníkov by to mohol byť ďalší logický krok vo vývoji tejto technológie.
King svoje zistenia prezentoval v rámci diskusie, ktorú si záujemcovia môžu vypočuť alebo pozrieť v zázname. Rozhovor sa zameriava na to, kam až môže zájsť prepojenie strojového učenia a molekulárnej biológie.
Téma vyvoláva prirodzené otázky o bezpečnosti a etike. Schopnosť AI navrhovať genetické sekvencie totiž otvára dvere nielen k vedeckému pokroku, ale aj k rizikám, ktoré si vyžadujú jasné pravidlá a dôkladný dohľad.
Zatiaľ čo výskum pokračuje, odborná verejnosť sa zhoduje, že ide o oblasť, ktorá bude v najbližších rokoch čeliť intenzívnejšiemu skúmaniu aj diskusii o hraniciach zodpovednosti.
About the Author
