Bezpečnostná rada OSN čelí ďalšiemu vážnemu rozkolu. Francúzsko, Čína a Rusko odmietajú podporiť rezolúciu, ktorá by umožnila medzinárodnému spoločenstvu použiť silu na otvorenie Hormuzského prielivu. Hlasovanie o návrhu predloženom Bahrajnom sa očakáva v najbližších dňoch, no vyhliadky na jeho schválenie sú neisté.
Prieliv, ktorý drží svet v napätí
Hormuzský prieliv, úzka vodná cesta medzi Iránom a Ománom, je jednou z najdôležitejších námorných trás na svete. Prechádza cezeň približne pätina celosvetových dodávok ropy. Od konca februára 2026, keď Spojené štáty a Izrael podnikli vojenské údery proti Iránu, sa situácia dramaticky zhoršila. Iránske revolučné gardy vyhlásili zákaz plavby cez prieliv a objem lodnej dopravy klesol o viac ako 90 percent oproti bežným úrovniam.
Bahrajn spolu s ďalšími krajinami Perzského zálivu pripravil návrh rezolúcie, ktorá by oprávnila medzinárodné sily na zabezpečenie slobodnej plavby. Kľúčovou spornou formuláciou je povolenie „použiť všetky potrebné prostriedky“ na dosiahnutie tohto cieľa — jazyk, ktorý v diplomatickom slovníku tradične otvára dvere vojenským zásahom.
Rozdelená Bezpečnostná rada
Francúzsko, Čína a Rusko majú k návrhu zásadné výhrady. Zatiaľ čo Francúzsko presadzuje diplomatické riešenie a obáva sa eskalácie konfliktu, Rusko podľa analytikov profituje zo súčasnej situácie. Zablokovaný prieliv totiž zvyšuje ceny ropy na svetových trhoch, čo prináša Moskve dodatočné príjmy z jej vlastného exportu. Čína zasa tradične odmieta autorizáciu vojenských intervencií cez Bezpečnostnú radu a uprednostňuje bilaterálne rokovania.
Na druhej strane, Spojené štáty a Veľká Británia rezolúciu podporujú. Americký prezident Donald Trump opakovane vyzval krajiny závislé od dodávok z Perzského zálivu, aby sa aktívne podieľali na riešení krízy. Spoločné vyhlásenie, pod ktoré sa podpísalo už 38 krajín vrátane Slovenska, požaduje okamžité zastavenie útokov na civilnú infraštruktúru a obnovenie slobody plavby.
Slovensko medzi signatármi
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár upozornil, že uzavretie Hormuzského prielivu má priame dôsledky aj pre slovenské domácnosti a ekonomiku. Slovensko je navyše zraniteľnejšie než mnohé iné európske krajiny — problémy s dodávkami ropy cez ropovod Družba zvyšujú citlivosť krajiny na akékoľvek ďalšie narušenie energetických tokov. Viac o tom, ako ropná kríza ovplyvňuje bežných občanov Slovenska, si prečítajte v našom článku.
Blanár zdôraznil, že Slovensko podporuje základný princíp medzinárodného práva — slobodu navigácie — a vyzval na okamžité zastavenie útokov na civilné plavidlá a energetickú infraštruktúru v regióne.
Čo bude nasledovať
Ak rezolúcia v Bezpečnostnej rade neuspeje, medzinárodné spoločenstvo bude musieť hľadať alternatívne cesty. Podľa niektorých analytikov Irán postupne zmierňuje blokádu a presmerováva časť lodnej dopravy cez ostrov Larak, no návrat k normálu by aj po úplnom otvorení prielivu trval mesiace. Pre Slovensko a celú Európu zostáva otázka energetickej bezpečnosti jednou z najnaliehavejších výziev roku 2026.
Súvisiaci článok: Trumpove clá Slovensku hrozia stratou miliárd: Čo to znamená pre bežného občana
About the Author
