Astronómovia pracujúci s vesmírnym teleskopom Jamesa Webba (JWST) priniesli prekvapivé zistenie, ktoré mení doterajšie predstavy o ranom vesmíre. Ukázalo sa, že masívne galaxie z obdobia krátko po Veľkom tresku obsahujú podstatne viac malých, slabých hviezd, než vedci pôvodne predpokladali. Táto skrytá populácia hviezd môže znamenať, že tieto galaxie sú v skutočnosti tri až štyrikrát hmotnejšie, než ukazovali doterajšie odhady.
Väčšia hmotnosť, väčšie otázniky
Nové čísla ešte viac komplikujú už aj tak zložitú otázku, ako mohli také obrovské a vyvinuté galaxie vzniknúť tak skoro po vzniku vesmíru. Ak sú tieto objekty naozaj také hmotné, ako naznačujú pozorovania JWST, museli by sa formovať neuveriteľne rýchlo a efektívne, čo je v rozpore s mnohými súčasnými teoretickými modelmi vývoja galaxií.
Tím vedcov analyzoval svetlo pochádzajúce z týchto vzdialených galaxií a zameral sa na jeho spektrálne charakteristiky. Zistili, že časť žiarenia, ktorá sa doteraz pripisovala jasným, hmotným hviezdam, v skutočnosti pochádza z oveľa početnejších, ale slabších hviezd podobných nášmu Slnku. Práve táto doteraz prehliadaná zložka výrazne zvyšuje celkovú hmotnosť galaxií.
Dôsledky pre vznik planét
Tento objav však nemá vplyv len na naše chápanie vývoja galaxií. Mohol by tiež naznačovať, že planéty obiehajúce okolo hviezd s nízkou hmotnosťou boli v ranom vesmíre oveľa bežnejšie, než si vedci doteraz mysleli. Ak totiž takéto hviezdy tvoria podstatnú časť hmoty raných galaxií, znamená to, že podmienky pre vznik planét mohli byť v tom období úplne iné, než sa predpokladalo.
Vedci teraz plánujú ďalšie pozorovania, ktoré by mali ich zistenia potvrdiť a presnejšie určiť, do akej miery sú rané galaxie hmotnejšie. Tieto výskumy by nám mohli pomôcť zodpovedať jednu z najzákladnejších otázok modernej astronómie – ako a kedy presne vznikli prvé štruktúry vo vesmíre.
About the Author
