Nová rozsiahla štúdia založená na približne stotisíc počítačových simuláciách nahlodala jednu z najuznávanejších predstáv o tom, ako mohol na Zemi vzniknúť život. Výskum naznačuje, že mechanizmus, ktorý sa dlho považoval za kľúčový, nemusí fungovať tak spoľahlivo, ako sa predpokladalo.
Čo simulácie odhalili
Vedci opakovane modelovali podmienky, o ktorých sa predpokladá, že panovali na rannej Zemi, a sledovali, či sa v nich dokážu samovoľne vytvoriť zložitejšie organické štruktúry. Hoci jednotlivé výsledky vyzerali nádejne, pri veľkom počte opakovaní sa ukázalo, že pravdepodobnosť úspešného scenára je výrazne nižšia, než sa doteraz tvrdilo.
Práve enormný počet simulácií bol podľa autorov rozhodujúci. Malý počet pokusov totiž môže vytvoriť zavádzajúci dojem, že ide o bežný jav. Až štatistické spracovanie desiatok tisíc behov ukázalo, aké vzácne vlastne dané javy sú.
Zistenia tak neznamenajú, že pôvodná teória je úplne nesprávna, no naznačujú, že vysvetlenie vzniku života bude zrejme zložitejšie a bude si vyžadovať kombináciu viacerých faktorov. Odborníci preto vyzývajú na opatrnosť pri vyvodzovaní záverov z menších experimentov.
Diskusia o tom, ako sa z neživej hmoty stala prvá živá bunka, patrí medzi najnáročnejšie otázky vedy. Nová práca podľa jej autorov neprináša konečnú odpoveď, ale posúva debatu realistickejším smerom a ukazuje, aké dôležité je overovať hypotézy vo veľkom meradle.
About the Author
